V nemocnici

 

    Na začiatku mája 2012 je krásne a horúco. Jdeme do finále, čoskoro začneme posledný mesiac. Kontrola už na Kramároch v pondelok 7.5., posledné týždne už treba sledovať ozvy srdca. Sedíme na sedačke, čakáme, z ambulancíí sa ozývajú ozvy malých srdiečok po celej chodbe. Cítim sa všelijak, asi ako každá žena, už aby som aj ja počula, čo treba a išli sme spokojne domov. Ešte chcem dokončiť nejaké tie veci v záhrade :), ako inak, už len pár...

    Volá sa to kardiotokograf a nejako im to nejde natočiť. Najskôr jedna sestrička, potom si zavolá druhú, chvíľu to ide a chvíľu nie. Nie je moc dobrý tento, lepší majú hore pri operačkách (no nazdar :)). Už som tam. Najprv jedna sestrička, volá druhú, už to ide, zas to nejde, volá lekárku, tá nakoniec lekára, ktorého mám objednaného na pôrod. Spolu ideme k najlepšiemu ultrazvukárovi vraj s rtg očami (tu v BA všetci vieme o koho ide :). A ten už vidí všetko, potichu to hovorí môjmu oficiálnemu pôrodníkovi, ten hlava dole, len počúva, že čo všetko... bože, nič nepočujem, neviem sa sústrediť, ale však určite len dramatizujú. Koľko známych malo všelijaké komplikácie a všetko dopadlo ok, no ni?

    Nechávajú si ma tam, dohadujú pôrod na 9.5. s Detským kardiocentrom, malý má arytmie srdca a preto to nejde dobre natočiť.

    Je naozaj nádherný deň, výhľad mám na nejakú povedomú budovu v Horskom parku, je to dosť veľké, panebože! však to je náš intrák :))), no kedysi som tam diskotékovala, teraz na to kukám, iné kafe, čo už.

    Večer zamestnáme opäť celú zmenu, jedna sestra, druhá sestra, nejde natočiť, zavolá lekára, ten opäť sono. Pochváli mi meno, aké francúzske :) (Gabriela Dominik :). Ráno 8.5. kolečko s novými, jedna sestra, druhá sestra, Ordinácia v ružovej záhrade bola šuvix, tá už rovno Vy nejedzte ani nepite, sa o Vás rozhoduje!, ej, do riti... nabiehajú lekári. Dieťa už má bradykardiu – veľmi nízky tep. Absolvujem rýchlu prípravu, či som si vedomá, aké závažné vývojové vady má (???? však mali byť len rozšírené postranné mozgové komory a to malo byť ok), a že ho neuvidím, putuje rovno do DK (do kardiocentra, nie Dolného Kubína :), a tak, hore opäť s inými lekármi, príde neonatologička, vraj má väčšiu šancu vonku. Všetci sú milí, ja v šoku (13:55) a mladá pani 14:15 ideme na to!!! 14:24 je na svete, mám šťastie, službu má lekár, ktorého by všetky chceli a ja som ho ani objednaného nemala. Je milý, profi a vtipný. Všetko ide hladko, ďakujem všetkým (bolo ich tam hádam 10)!!!

    Na JIS-ku príde neobjednaný pôrodník, vraj dieťa ako každé iné, len tie vajká nemá dole zostúpené a to je časté, to je v poho, príde aj neonatologička informovať, že v kardiocentre všetko ok, malý hneď pekne nabehol :), srdiečko ide dobre. Tak super! Ale prečo sa cítim blbo?

    Tejka uvidím až na 3 deň, tatinko sa postaral, aby ho premenovali na Tea, lebo počuli Leo a bol tak označkovaný :). Stav je stabilizovaný, ale boli ho skúmať genetičky. Treba ešte porobiť nejaké vyšetrenia. Dostal nejakú infekciu. A nechce jesť. Tatinko sa stará, stále ho chodí navštevovať. Na 8. deň putuje na JIS Oddelenia patologických novorodencov. Patologických, prepána, to čo je za názov! Všetko ako v dákom filme alebo čo. Na ďalší deň bude MRI mozgu, vraj sa im niečo nezdá. Chodíme za ním 2-3x denne. Na 10. deň ho už nájdeme preloženého z JIS na oddelenie. Je veľmi bledučký a biednučký, schudol a kožička mu na rúčkach visí. Všetko tu hučí, stále tu niekto pípa! Som v šoku, ale však nejak to prežijeme.    

    Tejko mal sepsu. To je čo? Má polycystické obličky a dilatáciu dutého odvodové systému. To je čo? MRI stále nie je. Má GER. To je čo? Aha. (Reflux). MRI je, výsledok mi podá naša ošetrujúca lekárka s nádejou a povzbudením, agenéza corpus callosum, prečo to znie tak strašne? Strašne a povedome? Však to je to, čo skúmali ešte keď som šla s bruchom do tunela v 34. týždni a našťastie to nemá. Čiže to nakoniec má. Hmm. Furt nechce jesť a furt len spí. Tento film trvá nejak dlho.

    Teušik vydáva len taký slabý hlások a keď ho človek zoberie do rúk, je ako také malé mačiatko. Začíname ho volať Micušik.

    Zlepšenie, Caval zrušený, no zakrátko zvýšenie teploty, krv v stolici a opäť sepsa, tentokrát ešte horšie. Tak odzačiatku - späť na JIS. CRP dosahuje historické maximum, radšej sa nepýtam, či to prežije. Leží na JIS ako taká Šípková Ruženka zakliata (a.k.a. Knedlík :), na JIS majú zmysel pre humor :).

    Tu si pospí ďalších 10 dní. Keď ho nájdeme znovu na oddelení, sme šťastím bez seba.

    Dojdu aj genetičky. Zase? Čo furt s tým majú? Ale aspoň sa zoznámime ;).

    Budeme tu dovtedy, kým sa nenaučím zaviesť nazogastrickú sondu. ČOŽE?! To snáď ne, to sa určite naučí jesť. Po pár dňoch som pochopila, že to ja sa musím naučiť ju zaviesť, ak sa chceme odtiaľto niekedy dostať. Nakoniec to ide, človek asi zvládne všetko.

    Stav sa pomaly zlepšuje, musí aj pribrať. Niečo spapá, ale moc to nejde. Nevadí, určite to pojde doma, určite.

    Sedím pri postieľke, hlava prevesená cez ňu. Toto nemože byť moj život... okrem toho je tu konštantných 32 stupňov deň a noc už 2. mesiac! Idem kúpiť dole ruskú zmrzku...

    Tejko stále zje len do 20-30 ml a je veľmi unavený z toho. Je bledučký, tranfúzka (ktorá už?) ho dá dokopy. Aaaa už má ružové líčka....

    Stále nejaké odbery. Tejko má katastrofálne výsledky hepatálok, niektoré prekračujú 40 násobok normy. Zase sono pečene, vyzerá ok, plánovaná je biopsia pečene. Dieťa ako vyzerá, nevšimli ste si na ňom nejaké zmeny? Ako sa chová? Vyzerá najlepšie ako doteraz vyzeral! Pribral, má sa dobre...

    Budúci utorok tu budeme už 10 týžňov. Dozvedám sa, že liečba pečene by trvala ďalších 6 týždňov. To snáď...

    Jaaa neviem, či sa my niekedy odtiaľto dostaneme. Pokrstíme ho preto rovno v nemocnici v zastúpení, teda tatinko. Vodou v poháriku Avent ;).

    Je nedeľa 15.7., máme prvé výročie svadby. Určite najromantickejšie výročie v manželstve, že? U nás nie. Tento deň je na oddelení veľmi smutný.... :(

    Je pondelok 16.7. a my sa zrazu dozvedáme, že na výsledky biopsie by sme mohli počkať aj doma a že sa nás chystajú prepustiť, možno zajtra? Pozajtra?

    18.7.2014. Balíme! Nejak si to neviem predstaviť, čo budeme robiť doma s takýmto dieťaťom! Panebože! Nejak mi to celé trvá a Rudka sa mi smeje, že sa mi dáko nechce ísť domov... Doma to bude inak, nebojte sa!

 

DOMA

    Dojdeme domov a doma to je inak!

    Doma to je ÚPLNE inak. Zrazu akoby sme tu boli odjakživa a nikdy nič zlé nebolo. Citíme sa super, Tejko spinká ako andílek, celú noc, absolútne žiadny problém.

    Dni ubiehajú, Tejko spinká ako andílek, darí sa nám priberať, rastie, pomaly ale isto dobieha miery vo váhe a dá sa povedať aj výške. Čo viac si možeme želať? Už len aby papal .

    Nepapá...