8. rok

 
    Ako vždy je to v podstate rok plný rehabilitácií, a tento rok aj rekonštrukcií a skúšania nových vecí :). Náročný rok, ale skutočne bohatý na program a rôzne zážitky. Za celý rok som absolvoval 8 pobytov v Šamoríne (2 ďalšie sme museli zrušiť kvôli chorobe) a 3 pobyty Anat Baniel Method u nás a vo Viedni. Všetkých nás potešilo, že som sa tešil z pohybu. Cvičil som viac vo vyšších polohách - stoj a chôdzu. 
 
    Anat Baniel Method sme cvičili s belgickou terapetkou Marianne (v januári a v júni) tu na Slovensku a s nemeckou terapeutkou Andreou (v októbri vo Viedni). Po terapii ABM zakaždým viac "rozprávam" - teda vydávam viac zvukov. To je super a preto budem s touto terapiou stále pokračovať. Táto metóda vychádzajúca z Feldenkraisa nie je na Slovensku moc známa a nie sú tu ani v ČR žiadni terapeuti. O túto metódu sa zaujímame už dlhšie a tato absolvoval aj workshop priamo s Anat Baniel vo Frankfurte (namiesto mamy, ktorá nemohla zo zdravotných dôvodov :().
 
 
   S Marianne a Andreou
 
 
    "Príteli chvátej SOS, ať jsem i zítra čím jsem dnes...." 
 
    Tak, chcel som napísať, že som sa prvý krát zviezol sanitkou, ale bolo to vlastne už tretí krát. Síce 2x medzi budovami na Kramároch - z pôrodnice do DFNsP a z infekčného do DFNsP na ARO, aby ma napichli. Ale toto bola kvalitná rýchla akcia s húkačkami o pol šiestej v sobotu ráno, kedy mi maminka v noci podala prvú pomoc už 2x, a viac sa už nedalo urobiť doma, potreboval som pomoc v nemocnici. 
    Išlo o opakované dlhotrvajúce epileptické záchvaty - tzv. status epilepticus - vyprovokované chrípkovým ochorením. Našťastie som sa celkom rýchlo pozviechal a nezanechalo to žiadne následky.
 
 
  8.5. som mal už 7 rokov! Darčekom bola samozrejme školská taška. Oslava bola tento rok na 3x kvôli vyčerpávajúcej rekonštrukcii interiéru a kúpeľne, aby som mal bezbariérové okolie a možnosť viac chodiť s dopomocou. Búranie, pol roka bordel, ale zvládli sme to :).
 
 
    V škôlke sme nacvičili predstavenie Červená čiapočka ku Dňu matiek - ja som bol babička :))))))). Bolo to veľmi milé a vtipné, rodičom sa to veľmi páčilo.
 
      
    Tento rok som začal viac pracovať na alternatívnej komunikácii (tzv. AAK) pomocou iPadu ako aj komunikátorov.
 
    
    Top akciou roka bola pre nás konferencia AAK (Alternatívna a augmentatívna komunikácia) začiatkom júla v Bratislave a ja som sa tam prišiel aj ukázať a poobzerať si a vyskúšať si rôzne pomôcky na komunikovanie. Úžasné veci sme sa tam dozvedeli, teraz už len všetko aplikovať v praxi. Len tíško závidíme, ako to funguje v západnej Európe a samozrejme v Amerike, a dokonca aj v Česku. Takže sa ideme inšpirovať. Veľmi sa tešíme, že naša škôlka/škola Baobab v Petržalke začala tiež používať tieto komunikátory a nové technológie - ďakujeme!
 
 
   Tancoval som prvý krát na svadbe!!! 
   V lete som bol na krásnej svadbe Aničky a Patrika pod Lietavským hradom, odkiaľ inak pochádza moja starká. Tento rok sa tam chystám na túru..., asi sa namakajú viac moji rodičia, pribral som 3 kilá! :)))
 
 
    Tak letel som z tej konferencie na svadbu a zo svadby rovno na terapie do Českej republiky - do Opavy k tete Pavle na zrakovú terapiu a potom ešte v ten istý deň do Komorní Lhotky k tete Janke na terapiu HANDLE. Tatinko sa z tých cvičení dosť unavil :)))))).....
 
 
 
 
    Na dovolenke v Chorvátsku som bol tretí krát a konečne som si to more skutočne užíval :). Po rehabilitovaní v bazéne som mal čo to natrénované, tak už mi to aj išlo. Mama začína veriť, že by som sa mohol naučiť plávať (pod dohľadom samozrejme). Po 4 rokoch som pochopil na čo mám nohy. Po ďalších 4 možno pochopím na čo mám ruky v tej vode - a už to bude! 
Už sa veľmi teším na leto! Bo lyžiar zo mňa určite nebude.....
 
 
 
    Od septembra som už aj ja školáčik!
 
    Už 2 roky chodím do Baobabu - špeciálneho súkromného denného centra v Petržalke. Založila ho mamička jedného postihnutého dievčatka. Tu som mal doteraz škôlku, a teraz od septembra už mám aj prípravný ročník. Trieda patrí pod špeciálnu základnú školu na Žehrianskej ulici. ŤZP deti majú individuálnu školskú dochádzku podľa zdravotného stavu a svojich možností. Ja chodím do školy 4 dni v týždni - od pondelka do štvrtka. Mám každý deň ráno individuálnu hodinu s pani učiteľkou, potom, ak je možné, mám ďalšiu extra individuálku s liečebnou pedagogičkou, a doobeda mám aj ešte spoločný program s ostatnými deťmi, čo môžeme považovať za hudobnú výchovu alebo výtvarnú výchovu, prípadne zdravotnú telesnú výchovu. 
    Mám tieto predmety - Rozvoj komunikačných zručností, Rozvoj sociálnych zručností, Rozvoj grafomotorických zručností, Matematika, Vecné učenie, Pracovné vyučovanie a vyššie spomínané predmety.
    V piatok mám Home office kvôli doprave ako iní ľudia .-), najprv mám doma cvičenie s Angelikou, potom hippoterapiu u nás v Ivanke pri Dunaji a následne ma ešte popreháňa maminka doma, takže rozhodne nekončím treťou hodinou... hahaha
    
 
 
    22. októbra sme dokončili 1. etapu našej dlhoočakávanej senzorickej záhrady. Toto bude veľká vec! Článok o nej bude na jeseň tohto roka :).
 
 
    Celý rok pravidelne makám v Neurine v Šamoríne a vždy sa tam veľmi teším. Pozrite ako cvičím s Hedvigou, myslím, že pokroky je už vidno - čo poviete?
 
   
    Cvičím v Neurine v Šamoríne zase s Deniskou - chodím popri nábytku, sám sa hrám v stoji - huraaaaaaaa! A tiež stále chodím po schodoch! Hore mi to ide dobre už aj doma, ale smerom dole to ide ťažšie.
 
 
 
    Pred Vianocami som mal nečakanú, a o to milšiu návštevu Sašky a Mišky z kvinty Gymnázia Antona Bernoláka v Senci. Tieto dievčatá mi priniesli za svoju triedu dar - výťažok z predaja vianočných cukroviniek na ich školskom vianočnom trhu! Veľmi sa zaujímali o môj život - tak im mama všetko porozprávala a ja som sa im poďakoval pomocou komunikátora. A možno to budú budúce pani doktorky - kiež by!  
 
 
    Vianočné fotenie som absolvoval u tety Sandry, ktorá mi spravila takéto krásne fotky presne podľa nášho vkusu :)))). Ďakujeme zo srdca www.alexandrajakusikova.com.
 
 
    Deň pred Vianocami 23-tieho nám došiel do schránky časopis Za plotom - výber článkov, ktoré boli publikované na webe www.zaplotom.sk, kde bol aj príbeh našej rodiny. Našu najkrajšiu rodinnú fotku dali na titulku - ach....
 
 
    Vianoce (v reáli celý december) sme prežili síce v chorobe, ale prežili. V preklade - chorí sme sa vyvaľovali pred telkou pri rozpávkach a modlili sa za moje zdravie, aby už 3.1. - tak ako ostatní stoja v rade na vlek, som stál nastúpený v rade na rehabilitáciu vo Viedni s Andreou.
    Náš nový rok sa začal...
 
 
    Od nového roku chodím konečne opäť na koníky s Evkou u nás v Ivanke pri Dunaji.